Čo k tejto knižke napísať? Sú knihy, kde plačete na konci, lebo umrie vaša obľúbená postava (napríklad Harry Potter and the Half-Blood Prince) alebo sČo k tejto knižke napísať? Sú knihy, kde plačete na konci, lebo umrie vaša obľúbená postava (napríklad Harry Potter and the Half-Blood Prince) alebo sa proste skončí smutne (napríklad Zlodějka knih). Sú knihy, kde si poplačete hneď na začiatku, lebo téma vás zrazu dostane (napríklad Černobyľská modlitba). No a potom je tu táto kniha, ktorú preplačete celú. Kniha sa číta veľmi ľahko a ťažko zároveň. Nie je vôbec jednoduchá ale Matúšovi a Jurajovi dlžíme aspoň to, že si ju prečítame.
Prvá časť je o výpovediach ľudí, ktorí po vražde boli priamo na mieste (Martin Královič, Roman Samotný, Radka Trokšiarová). Je plný plaču, odporu a beznádeje. Je až zarážajúce, že takéto niečo sa udeje a po dvoch rokoch sa stále nič nezmenilo, ba možno ešte zhoršilo.
Druhá časť popisuje históriu kvír kominuty a osobné spovede ľudí z histórie. Je to až hnus, čím si museli najmä pár rokov dozadu (ale samozrejme aj teraz) prechádzať, ako boli odsudzovaní, pokladaní za chorých, ako sa museli skrývať a znášať šikanu.
V tretej časti je to taký mix zvyšných informácií. Najviac zle človeku príde pri čítaní vybratých komentárov zo sociálnych sietí na adresu LGBTI+ komunity. Celú knihu uzatvára myšlienka, že kvír ľudia na konci dňa sú radi, že sa ich práva celkovo neoklieštili (kvôli takým ľuďom ako je Anna Záborská alebo aj Milan Majerský s kauzou pliaga), pričom na zlepšenie v aktuálnej situácii nemôžu ani len pomyslieť.
Ku kniha mám asi iba jednu výtku: v časti o transrodových ľuďoch autorovi minimálne dvakrát ušlo správne oslovenie. Zvlášť v tejto knižke by si na to mohli dať oveľa väčší pozor. Prišlo mi trochu zvláštne, že autor sa inšpiroval aj knihou Jeden z nás: Príbeh o Nórsku, no v konečnom dôsledku je úplne iná.
Dobré a zaujímavé, asi najlepšie v knižke bola časť o paradoxnej intencii, ale: - chýbalo mi poriadne vysvetlenie, čo to tá logoterapia je. Akože, ja Dobré a zaujímavé, asi najlepšie v knižke bola časť o paradoxnej intencii, ale: - chýbalo mi poriadne vysvetlenie, čo to tá logoterapia je. Akože, ja tomu rozumiem, aj som to z knihy pochopil, ale na prvej strane časti o logoterapii to určite mohlo byť pekne napísané. - v knihe mi chýbali lepšie data, až priveľmi sa mi podobala na TEDx talk. Odborná kniha by nemala byť písaná štýlom "môjmu kamarátovi sa stalo takéto niečo", ale skôr "výskum na 5000 ľuďoch ukázal, že" a poďme na tom niečo stavať.
Ale inak zážitky z koncentračného tábora boli skvelé (dúfam, že rozumiete, čo myslím pod slovom skvelé). Už som čo-to z tohto prostredia prečítal a bolo zaujímavé mať psychológiu väzňov v stredobode pozornosti....more
Jedna z najnáročnejších kníh, ktoré som kedy čítal. Približne v polovici som ju musel na mesiac odložiť, lebo som sa potreboval trochu rozptýliť niečíJedna z najnáročnejších kníh, ktoré som kedy čítal. Približne v polovici som ju musel na mesiac odložiť, lebo som sa potreboval trochu rozptýliť niečím veselším. A to o vojne v Ukrajine čítam denne. Nečakal som, že sa dozviem až tak veľa nového. Do popredia by som určite dal príbehy o pracovníkoch Černobyľskej jadrovej elektrárne alebo o elektrikároch pracujúcich na zapojení Ukrajiny do "našej" siete.
Veľmi oceňujem to, že autor rovno priznal, že už nedokáže robiť nezávislú žurnalistiku (niet sa čomu čudovať najmä po odkazoch, ktoré mu posielali jeho českí "kamaráti" z Donbasu) a že v knihe dal priestor aj svojím vlastným emóciam.
Nájdete tu všetko - nádej, hnev, rozčarovanie, smútok, prekvapenie, bezradnosť, silu, rozhorčenie, ľútosť, zábavu aj depresiu. Kniha je dlhá a náročná a každý by si mal priať, aby ju nemusel čítať (ešte viac aby nikdy vôbec nemusela byť napísaná), no považujem ju zatiaľ za najlepšiu knihu o vojne v Ukrajine. Inak pre trochu pozitíva odporúčam aj Ako Putin stratil Ukrajinu....more
Too bad for Dan Brown that after all his books the fans have too high expectations. It would be a 4-star book if someone else wrote it, but I couldn'tToo bad for Dan Brown that after all his books the fans have too high expectations. It would be a 4-star book if someone else wrote it, but I couldn't decide between two and three stars. I think there are too many unexplained things that don't add up to the whole picture, Ambra's behaviour was a bit strange in some moments and I just kind of didn't believe at the end that THE_MURDERER was the murderer. I missed more historic information (even when there was some, I felt it was forced to appear in the book). This was the first time I had opportunity to read a book in original (English) language and now I understand why so many people hate Brown's writing, although I didn't have any problem with it. To sum up: Brown's average book, but worth reading.
Merged review:
Too bad for Dan Brown that after all his books the fans have too high expectations. It would be a 4-star book if someone else wrote it, but I couldn't decide between two and three stars. I think there are too many unexplained things that don't add up to the whole picture, Ambra's behaviour was a bit strange in some moments and I just kind of didn't believe at the end that THE_MURDERER was the murderer. I missed more historic information (even when there was some, I felt it was forced to appear in the book). This was the first time I had opportunity to read a book in original (English) language and now I understand why so many people hate Brown's writing, although I didn't have any problem with it. To sum up: Brown's average book, but worth reading....more
Královec je veľmi zaujímavé mesto, no kniha mohla byť trochu viac obsiahla, aspoň čo sa týka histórie mesta. Ale určite je fajn zistiť viac o ľuďoch žKrálovec je veľmi zaujímavé mesto, no kniha mohla byť trochu viac obsiahla, aspoň čo sa týka histórie mesta. Ale určite je fajn zistiť viac o ľuďoch žijúcich v tejto enkláve. Autorka skvele vystihla ruskú povahu, keď v knihe spomenula, že ľudia v Königsbergu ešte teraz hovoria, že mesto je v zlom stave, lebo ho počas vojny (druhej svetovej, takže 80 rokov dozadu !!!) zbombardovali Angličania. Alebo pekne popísala ich pokrytecké myslenie - na jednej strane Rusi oslavujú okupáciu Krymu, na druhej strane im vadí, keď niekto povie, že Królewiec by nemal patriť Rusku.
Áno, presne tak, autorka mnohokrát pre mesto Karaliaučius použila viacero názvov....more
Zo začiatku trochu menej zaujímavé, no časom sa to zlepšilo a človek by po dočítaní tejto útlej knižky chcel viac. Klobúk dole pred autorkou ako seba Zo začiatku trochu menej zaujímavé, no časom sa to zlepšilo a človek by po dočítaní tejto útlej knižky chcel viac. Klobúk dole pred autorkou ako seba a aj celú komunitu otvorila svetu, určite je sa nad čím zamyslieť. Smutné však je, že na problémy, na ktoré autorka v knihe upozorňovala, neexistujú jednoduché riešenia a je celkom problém nájsť niekoho, kto by ich vôbec riešiť chcel - čo je problém asi pri všetkých menšinách na Slovensku. Snáď raz :)...more
Smutná a poučná kniha. 5 hviezdičiek za dôležitosť, 3 hviezdičky za to, že na môj vkus bola až príliš dlhá a repetitívna (akoby čitateľ po prvom príbeSmutná a poučná kniha. 5 hviezdičiek za dôležitosť, 3 hviezdičky za to, že na môj vkus bola až príliš dlhá a repetitívna (akoby čitateľ po prvom príbehu neveril, že to na východe skutočne takto funguje, tak pani Elena pridala ďalšie tri úplne rovnaké príbehy, len z inej osady alebo inými príbuznými). Knižke dávam plus, lebo som vďaka nej zistil kto je to primáš.
Môj obľúbený citát: "V každej spoločnosti sa nájdu ľudia, ktorí si nezaslúžia meno človek."...more
Kniha bola plná zaujímavých štatistík a výskumov a myslím si, že po jej prečítaní budem šoférovať o čosi inak. Trošku škoda, že bola písaná viac o AmeKniha bola plná zaujímavých štatistík a výskumov a myslím si, že po jej prečítaní budem šoférovať o čosi inak. Trošku škoda, že bola písaná viac o Američanoch ako o Európanoch. A nahnevalo ma, že som sa nedozvedel, či pruhy pre autobusy majú alebo nemajú význam - nepamätám si, že by som o tom v knihe čítal, no vydavateľ to má uvedené v popise knihy :)
Komu sa nechce čítať alebo mu nevadia spojlery, vybral som veci, ktoré považujem za najzaujímavejšie: - keď má cyklista prilbu, autá ho predbiehajú s menším odstupom - je to teda nebezpečnejšie - je dobré niekoho pri chybe vytrúbiť/vyblikať, pretože to pôsobí výchovne - dotyčný si možno jednak neuvedomil, že spravil niečo zle, a ak aj áno, tak čím viackrát je takto verejne "ponížený", tým menej náchylný je to zopakovať - mali by sme menej zápch (najmä na dialnici v Bratislave), keby sme všetci dodržovali maximálnu rýchlosť pri adaptívnych značkách. Tu mi trošku chýbalo, že autor nenaznačil ako to dosiahnuť (pokutami?). - máme síce handsfree telefóny, no telefonovanie za volantom je extrémne nebezpečné, pretože sa nedokážeme plne sústrediť na šoférovanie - pri hľadaní miesta na parkovanie sa časovo viac oplatí zaparkovať na prvom voľnom mieste, ako jazdiť po parkovisku a hľadať miesto čo najbližšie nášmu cieľu - parkovanie zadarmo je najhoršie, čo môžu mestá urobiť - keď spravíme cestu nebezpečnejšou (dáme preč zvodidlá, výstražné značky, ...), vodiči začnú jazdiť pomalšie a teda bezpečnejšie. Platí to aj naopak - ak cestu spravíme bezpečnejšiu (odstránenie stromov aby nezavadzali vo výhľade, obrubníky medzi cestou a chodníkom/cyklochodníkom, ...), vodiči na nej začnú jazdiť oveľa nebezpečnejšie - zápchy spôsobujú ženy, v premávke totiž trávia viac času ako muži. Je to spôsobené tým, že ženy tvoria 48% pracovnej sily (dá sa teda povedať, že tvoria približne polovicu ľudí na ceste do/z práce), ale v drvivej väčšine ženy chodia autom a vybavujú veci (nákupy, zaviezť deti do školy/škôlky alebo na krúžok). V tomto by pomohlo, keby my muži našim ženám v domácnosti pomáhame viac :)...more
Myslím si, že bolo ešte priskoro napísať takúto knihu. Autor napríklad predikoval, že ľudia sa už nevrátia do starých koľají a nebudú toľko cestovať, Myslím si, že bolo ešte priskoro napísať takúto knihu. Autor napríklad predikoval, že ľudia sa už nevrátia do starých koľají a nebudú toľko cestovať, stretávať sa, zhromažďovať atď. Pozorovaním okolia však musím uznať, že toto mu nevyšlo a svet mi príde veľmi podobný tomu z roku 2019.
Autor ďalej predikoval na základe Giniho koeficientu (kto nevie čo to je, šup-šup prečítať Rýchlokurz geniality), že nerovnosť medzi bohatými a chudobnými sa bude zväčšovať. Bola to pravda od 1992 až po 2021, ale rokom 2022 sa USA dostali o desať rokov naspäť, takže je tiež treba počkať na data z nasledujúcich rokov.
Autor predikoval aj to, že v krajinách ako Mexiko, Thajsko alebo Filipíny bude problém s turizmom - ľudia tam už nebudú chcieť ísť (aj kvôli tomu) lebo tam je zdravotná starostlivosť na zlej úrovni. V Mexiku napríklad však už v roku 2023 bolo viac turistov ako v predpandemickom 2019 (Thajsko a Filipíny sa zatiaľ nespamätali, no trendy ukazujú, že to príde čoskoro).
Múdro však uznal, že každý má právo mýliť sa. Okrem vyššie uvedených predikcií to dokázal hneď na prvej strane, keď uviedol, že priamy vojenský konflikt alebo invázia je v blízkej budúcnosti nepravdepodobná :) (na pravú mieru treba však uviesť aj fakt, že v ôsmej kapitole povedal, že globalizáciu môže zabiť konflikt (Západu) s Čínou a úplne ho nevylúčil).
Vidno ale, že autor má skvelý rozhľad. Ako čerešničku na torte vyberám, že USA nazval vetokraciou - je pre ňu praktický nereálne urobiť nejakú veľkú politickú zmenu, pretože až príliš dobre funguje systém bŕzd a protiváh a vždy sa nájde nejaká vplyvná skupina, ktorá zmenu dokáže zablokovať. Skvele sa hodí do aktuálnej situácie, keď kongres blokuje pomoc Ukrajine alebo s problémom s nelegálnou migráciou....more
Kniha sa čítala sama. Na obale sa pýši tvrdeniami ako "Kniha roku podľa New Yorkeru" alebo "Najlepšia kniha roka o politike podľa Financial Times" a jKniha sa čítala sama. Na obale sa pýši tvrdeniami ako "Kniha roku podľa New Yorkeru" alebo "Najlepšia kniha roka o politike podľa Financial Times" a je ťažké nesúhlasiť. Oceňujem, že približne štvrtina knihy boli len poznámky a odkazy na zdroje (privítal by som elektronickú verziu, bolo náročné si linky dohľadávať manuálne).
Autori dokázali zosumarizovať neskutočné perličky z histórie. Vedeli ste napríklad, že v komunistickom Berlíne boli zakázané stánky s klobásami? Alebo že Mao sa vystatoval, že dokáže zaplávať štyrikrát ďalej ako je svetový rekord? Prípadne videli ste Obamove video z Aljašky, kde dojedá zvyšky po medveďovi grizlym?
Myslím, že kniha po prečítaní vie rozvíriť diskusiu. Súhlasím napríklad, že medzi spin diktátorov zaradili Putina, no obávam sa, že po takmer dvoch rokoch vojny proti Ukrajine to už neplatí a zaradil by som ho k diktátorom strachu (k Lukašenkovi). Autori ďalej tvrdia, že by sme nemali brániť globalizácii, pretože tá prácu diktátorom sťažuje. Je teda dobré zaviesť prísnejšie sankcie?
Som rád, že sme sa (zatiaľ) na Slovensku ešte nedostali do stavu, aby ako spin diktátor bol vedený aj Fico. Musel som sa však pousmiať, pretože autori v rámci boja proti spin diktatúram navrhujú "zvýšiť odmenu whistleblowerom" a "posilniť autoritu pri prenasledovaní korupcie", no aktuálna rozprava parlamentu je presne o opaku.
Autori vidia budúcnosť ružovo, čo je z pohľadu Slovenska náročné. Veria však, že aj s pomocou globalizácie bude pre diktatúry čoraz ťažšie udržať sa pri moci. Pohľad na Poľsko dáva nádej a tento citát z knihy všetko len potvrdzuje: "Hoci je to znepokojujúce, vidíme tento pohyb skôr ako ústup príbojovej vlny než ako zmenu prúdu. Po dvoch krokoch dopredu nasleduje jeden krok späť."
Navyše, síce každá liberálna demokracia čelí nebezpečenstvu posunu k spin diktatúre (a aj ďalej), no diktatúry su extrémne krehké, najmä v dnešnom svete, a môže sa veľmi rýchlo rozpadnúť. To sa stalo napríklad v Sovietkom Zväze, Pinochetovom režime alebo Francovom režime. To je napríklad to, v čo dúfame v dnešnom Rusku.
Na konci mi chýbal nejaký sumár aktuálnych spin diktatúr, napríklad vo forme tabuľky. Neviem totiž, či tam zaradiť napríklad Netanjahua. A ešte taká hlúpa chyba na záver, ale v tretej kapitole boli poznámky posunuté o jedno číslo (posledná teda chýbala), čo bolo občas trochu nepraktické....more
Táto kniha ma veľmi sklamala. Po útoku Hamasu na kibuce v Izraeli a počas odvetnej izraelskej ofenzívy som sa dostal do krkolomnej situácie - nemal soTáto kniha ma veľmi sklamala. Po útoku Hamasu na kibuce v Izraeli a počas odvetnej izraelskej ofenzívy som sa dostal do krkolomnej situácie - nemal som čas a chuť podrobne si čítať o (ďalšej) vojne, no chcel som ostať v obraze. O histórii konfliktu som vedel len povrchne (najmä z kníh Slová môjho otca: Láska a bolesť v Palestíne a Breaking News) a od tejto knihy som mal veľké očakávania.
Kniha dokonale ilustruje aká komplikovaná celá situácia je a ako ďaleko sme od akéhokoľvek, aj nerozumného, riešenia situácie. Veľmi sa mi páčila forma reportáže a na mnohých miestach mi chýbali fotografie (napríklad v kapitole o mužovi, ktorý má pozemok obohnaný múrom a vedie naň jeho vlastný tunel), ktoré som si neskôr sám dohľadával na internete.
A prečo ma teda sklamala? Pretože namiesto odpovedí som z celej situácie len viac zmätený a jednoducho si musím prečítať niečo viac. Áno, slovo "sklamala" treba brať s nadhľadom :)...more
This book got me thinking about Europe (and, of course, European Union) in a different way than before. I never realised that "Europe" means somethingThis book got me thinking about Europe (and, of course, European Union) in a different way than before. I never realised that "Europe" means something different for people across this continent.
The book shed light on many wins and losses of Europe, as well as named and cited several heroes and villains, and predicted challenges we will face in keeping liberal democracy. Unfortunately, current prime minister of Slovakia Fico was mentioned (not in a positive way).
Author also opened some questions of the future (for example why Morocco cannot be in European union and Turkey and Kazakhstan can?) and I think it's a must read for people caring about the history (and also the future) of the continent.
Fun fact I learnt from the book: Nobel price in literature in 1953 was awarded to Winston Churchill....more
This is one of the books that make you want to cry, because it makes you realise that you are in a warm cozy place somewhere at your home, but people This is one of the books that make you want to cry, because it makes you realise that you are in a warm cozy place somewhere at your home, but people from the book are really out there. Those are not just random imaginary characters. The main plot was not interesting, the surroundings and conversations were. I really liked how everything was so raw and crude, just as I imagined it to be. This is probably the best storytelling book I've read in a long while. Could be swallowed in a day....more
Perfektná kniha, určite by som ju zaradil do TOP3 o ukrajinskej histórii a asi aj najlepšia v kontexte bohužiaľ ešte stále prebiehajúcej vojny.
Prvých Perfektná kniha, určite by som ju zaradil do TOP3 o ukrajinskej histórii a asi aj najlepšia v kontexte bohužiaľ ešte stále prebiehajúcej vojny.
Prvých 7 kapitol je o vyvracaní mýtov, ktoré Putina viedli k začatiu invázie. Tu sa mi veľmi páčilo, ako autor porovnával ruských a ukrajinských panovníkov s ich rovestníkmi v iných krajinách (najmä Francúzsko, Anglicko a USA) a s Putinovým správaním v posledných rokoch. Bolo zaujímavé dočítať sa akú obrovskú rolu vo formovaní rusko-ukrajinských vzťahov hrala láska a aj náhoda.
Druhá polovica knihy bola najmä o novodobých dejinách Ukrajiny a Ruska, akoby voľné pokračovanie predchádzajúcej knihy Všetci mocní Kremľa, akurát sa čítala omnoho ľahšie. Veľkým plusom bolo aj vsadenie detstva, dospievania a televíznej kariéry Zelenského do politických udalostí v oboch krajinách.
Na záver autor vyjadril myšlienku, že budúcnosť Ruska je bez imperializmu a že budúce generácie sa za Putina budú hanbiť. Využijem aj krásny citát: "Sme totiž hrozbou pre seba aj pre druhých". Optimistická myšlienka, ktorá však úplne nezáleží na Rusoch, no najmä na západných lídroch, ktorí sa bohužiaľ nemajú k dostatočnej podpore Ukrajiny. Samozrejme, autorovi prajem, aby mu predpoveď vyšla :)
Na záver čerešnička na torte (v ktorých je autor skutočne skvelý!). Putin pár dní pred inváziou, po rokovaniach s francúzskym prezidentom Macronom, vo svojom príhovore citoval báseň o nekrofilovi: Kráska spí vo svojej truhle. Zakradnem sa k nej a pojebem ju. Či sa ti to páči alebo nie, spi, moja kráska....more
It was really interesting reading and I even started to use some of the advice in my real life forecasting. I liked how author(s) used real life eventIt was really interesting reading and I even started to use some of the advice in my real life forecasting. I liked how author(s) used real life events as examples and proofs for the theories described in the book, and I also liked the 11 simple advice how to become a superforecaster. I was stunned when I found out that nobody checks the forecasts that experts are predicting, but then I realised nobody checks (and if anyone checks, nobody cares) what politicians say or forecast, so it's not really that unexpected.
One question that I want to ask author(s) (or anyone who participated in IARPA tournament and knows the rules): if there was a question to forecast something to happen withing a timerange, and forecasters were allowed to update their forecasts, could they just put 100% for not happening during the timerange and then decrease it to 0% a few minutes before the end of that timerange?...more
Probably the most difficult book I've ever read. Interesting, but I got lost in a complex brain parts usage descriptions a lot. But finally, after halProbably the most difficult book I've ever read. Interesting, but I got lost in a complex brain parts usage descriptions a lot. But finally, after half a year, I manage to finish it. To save you some time, this is what I remember from the book: - We mirror our behaviour with other people. We do what others do and we don't know about it. We also feel how others feel - if someone is hurt, we feel hurt, too. (Example: you are in a tram and hear a loud bang behind you. If you see people in front of you stay calm, you stay calm as well and you don't need to turn around and check what caused the bang) - We cannot lie with our faces - when we are sad and we smile, it is obvious that the smile is not honest. - We are extremely affected by behaviour of our parents, family and early friends - this is amazing and surprising. Almost all of our fears and bad habits are created when we are young. - People are more resilient to stress when they meet fear, disturbance or uncomfort when kids (not the whole time, but in small batches) - don't try to save your kids from these, they might use it later in life. - The more hostile/stressful the environment/relationship is, people are more unhealthy. - Man and women react to threat/danger/discomfort in a different way - women want to be with someone, men want to be alone. It's because androgens (male sex hormones) suppress the calming effect of oxytocin in brain, but estrogen (female sex hormone) enhances it. - When we are bored or under stress (for example deadline), we are way less productive...more
Táto kniha mohla byť veľmi dobrá a zaujímavá, no nebola. Autor mieša skvelý text opisujúci bežný život v rôznych častiach Afriky s textom, ktorý vôbecTáto kniha mohla byť veľmi dobrá a zaujímavá, no nebola. Autor mieša skvelý text opisujúci bežný život v rôznych častiach Afriky s textom, ktorý vôbec nedáva zmysel. Na začiatku to bolo ešte relatívne prijateľné, keďže opisoval svoje detstvo a deti majú iný myšlienkový pochod, no tento (pre mňa) rušivý element je prítomný v celej knihe. Ak by to bolo o polovicu kratšie, nić by sa nestalo. A pritom tá Keňa je tak zaujímavá! Povedal by som, že toto je najslabšia abysntovka, akú som zatiaľ čítal....more
Even though I am currently not in a mood for reading fictions, this book was refreshing. Some stories were not that interesting to me, but others wereEven though I am currently not in a mood for reading fictions, this book was refreshing. Some stories were not that interesting to me, but others were touching, surprisingly. With this book Chimamanda Ngozi Adichie proved she can write very elegant prose. I liked this much more than Half of a Yellow Sun....more
Zatiaľ TOP kniha roku, jednoznačne jedna z TOP absyntoviek.
Je smutné, že to, čo Irena Brežná napísala takmer 25 rokov dozadu, to, pred čím varovali (nZatiaľ TOP kniha roku, jednoznačne jedna z TOP absyntoviek.
Je smutné, že to, čo Irena Brežná napísala takmer 25 rokov dozadu, to, pred čím varovali (nielen) hrdinovia tejto knihy, to, čo zničilo čečenský národ, sa dnes opäť deje u našich susedov. Kniha sama o sebe bola veľmi smutná a aj keď zopár kapitol ma až tak nenadchlo, ako celok fungovala dokonale.
Bol som raz na predstavení divadla, ktoré hrali ľudia bez domova, a pán uvádzač na konci spomenul pani autorku. Povedal o nej, že to bola veľká a dôležitá žena a po prečítaní knihy s ním musím iba súhlasiť....more
Loading...
